Ilúzia stability

(onMartin Manifest)

Svet sa tvári pevne. Kameň nehybne leží, strom stojí, hora dýcha v tichu. A my si myslíme, že to ticho znamená nemennosť.

Lenže nič nie je skutočne stálym. Každý atóm vibruje, pulzuje, mení sa. Telo, ktoré voláme „moje“, sa každú sekundu skladá nanovo. Aj myšlienky, ktoré sa zdajú rovnaké, sú len vlny, ktoré sa menia tvarom v priestore vedomia.

Makrosvet — ten veľký, ktorý vidíme — je len spomalená hudba mikrosveta. Súhra miliárd drobných tancov, ktoré sa zladili do rytmu, aby vytvorili obraz „pevnosti“. Ale pod tou fasádou pulzuje život, ktorý nikdy neprestáva.

Stabilita je len dohoda. Je to spoločné tempo, na ktorom sa dohodlo vedomie, aby mohlo zažiť svet formy. V skutočnosti je všetko tekuté, živé, premenlivé – ako dych, ako vlna, ako energia, ktorá sa práve rozhodla byť človekom.

Keď si to uvedomíš, zrazu všetko ožije. Aj kameň, aj vzduch, aj ticho medzi dvoma údermi srdca. A pochopíš, že svet sa nemení — svet sa práve deje.

A ty si jeho pohyb.